M. gluteus medius

Ak budem chcieť využiť svoj potenciál k výkonu, bude vhodné vykonávať kultivované pohybové vzorce. "Správne" hýbanie bude znamenať nižšíu energetickú náročnosť pohybovej aktivity pri rovnakej záťaži, keďže nehľadáme kompenzácie na vykonanie daného pohybu, a taktiež nám umožní aj prípadné zvýšenie výkonnosti. Využívaním svalov, ktorými disponujete k tomu, k čomu boli určené, budeme môcť znížiť opotrebovanie jednotlivých kĺbnych spojení a prispieť k rovnovážnemu zapojeniu svalových skupín v rámci kompenzácie každodenného jednostranne zameraného pohybového stereotypu.

Svalová hypertrofia a možnosti ovplyvnenia

V tomto príspevku vám predstavím možnosti ovplyvnenia podielu svalovej hmoty na celkovej hmotnosti. Rozlišujeme dva druhy svalovej hypertrofie.

1. Sarkoplazmatická hypertrofia

Jedná sa o navýšenie energetických rezerv organizmu. Zvyšujete množstvo glykogénu v svale, kde 1 gram glykogénu viaže približne 3 ml vody. Čo vám to má povedať?  To znamená, že ak napríklad začínam cvičiť, tak výrazný podiel v náraste svalovej hmoty bude mať hlavne tento spôsob svalovej hypertrofie. Je to ten prípad, keď idete rýchlo "hore", alebo nejdete vôbec "dole" na telesnej hmotnosti.

Tento spôsob vieme zacieliť pri špecifikácii tréningového objemu a intenzity. V prípade, že chceme dosiahnuť sacharidovú superkompenzáciu, bolo by vhodné, keby naša aktivita bola pokrývaná prevažne z glykogénových rezerv. Od toho by sa teda následne mal odvíjať počet sérií a opakovaní.

Žiaduce využitie pokrývania energetickej náročnosti aktivity bude prevažne anaerobným metabolizmom. Pocitovo by mali precvičované svalové skupiny "vytuhnúť". Jedna sa o narušenie svalovej koordinácie vodíkovými iontami - odpadného produktu anaerobného metabolizmu. Podľa toho si už určite parametre záťaže parametre (viac tu).

Praskanie v boku pri pohyboch v bedrovom kĺbe

Keďže som sa o tomto probléme nikde nedočítal, ako ho jednoducho napraviť (možno som málo hľadal), rozhodol som sa ho v prvom rade vyriešiť, a v druhom rade o ňom spraviť najzrozumiteľnejší príspevok, ako som vedel.

V angličtine môžte googliť "snapping hip syndrome". V mojom príspevku sa budem venovať vnútornému, vonkajší je vlastne opak stavu svalových skupín, ktorý popisujem vo videu. V druhom prípade by to mal byť m. tensor fasciae latae, ktorý sa obtiera o trochanter major. Každopádne poďme späť k našej téme, a tou je praskanie na vnútornej časti "boku".

Vo videu spomínam možný význam abduktorov a adduktorov na nožnú klenbu, ktorý rozoberám v staršom príspevkum, o ktorom sa dozviete tu

Pripúšťam môžnosť opísaného problému aj pri iných špecifikách a nastaveniach jednotlivých segmentov pohybového systému. Zdielam s vami spôsob nápravy pri špecifikách, ktoré boli vlastné mne. Pri ich odlišnosti bude potrebné pristúpiť k intervencii samozrejme odlišne.

Prajem hladký chod.

Poznámka: m. psoas = m. psoas major

Odstávajúca lopatka

Výpadová chôdza a výpady

Výpadovú chôdzu vnímam ako výborné unilaterálne cvičenie na rozvoj svalových skupín dolných končatín v porovnaní napr. s drepmi na jednej nohe, ktoré majú svoje limity v exekúcii (mobilita a stabilita pohybového aparátu, stav kolenného kĺbu apod.). Unilaterálne cvičenia majú svoj význam, keďže silnejšia strana sa nebude podieľať na kompenzácií a prípadnej silovej nedostatočnosti strany, ktorú zapájame.

Fakt, že potrebujem prihliadnuť na idividualny zdravotný aspekt a želané zapojenie svalových skupín pri prevedení pohybového vzorca, zopakujem ešte nespočetne krát. Pre mňa je jediné schodné riešenie výpadov (so zameraním na rozvoj m. gluteus maximus) také, ako ho v rýchlosti popisujem vo videu.

Mobilizácia chrbtice - základná úroveň

Nasledujúce video som sa rozhodol natočiť pri vybavení si ľudí, ktorí pri snahe o vystretie chrbtice spravili jedine pohyb v lumbálnej časti. Zvýšili teda lumbálnu lordózu a stále mali značnú hrudnú kyfózu sprevádzanú výraznou protrakciou ramien. Krátke video ponúka pohľad na rôzne spôsoby zapojenia lumbálnej časti a na "izolované" zapojenie hrudnej časti chrbtice. Pri zvládnutí jednotlivých pohybov sme následne schopní tieto návyky využívať pri zložitejších alebo náročnejších pohybových vzorcoch.