Naučené vzorce sú pre nás z určitého pohľadu veľmi výhodné pre orientáciu v živote a interakciu s ďalšími ľuďmi prevažne v nám blízkej kultúre, keďže iné kultúry majú svoje špecifiká výkladu pre vybrané identické gestá.
Pamätám si, keď nám na vysokej škole hovoril prednášajúci o procese socializácie. V skratke sa jedná o to, aby sme my vedeli čítať jednotlivé situácie, ktoré nastávajú v spoločnosti, a hlavne, aby sme my boli pre ostatných čitateľní. Tým sa dostávam teda k podstate tohto príspevku, ktorým je otázka, do akej miery vlastne naše voľby sú ovplyvnené minulými skúsenosťami a pre koľko z týchto volieb sa rozhodujeme vedome? Koľko z plánu, podľa ktorého sa orientujeme, sme napísali my sami a aká časť tohto plánu bola okopírovaná z blízkeho kruhu ľudí alebo okopírovaná vďaka zúčastňovaní sa na sociálnych interakciách v rôznych prostrediach.
Jeden z takých zábavných príkladov, s ktorým som si mnoho užil, bolo umiestnenie hodiniek z ľavej na pravú ruku. Prvých pár dní som sa vždy pozrel na ľavú ruku, kde samozrejme hodinky neboli. Po pár mesiacoch som začal vnímať možnosť voľby, na ktorú ruku si dám hodinky pred ich samotným nasadením a pri zisťovaní času, som už dokázal voliť správnu ruku. Výber ruky, na ktorú umiestňujem hodinky, mením a pri kontrole času som dnes sto percentný.
Druhý taký príklad, na ktorý si spomínam bol naopak zo základnej školy, kde čítanie kníh malo viesť k tomu, aby som lepšie písal slohové práce, ktoré mi nikdy nešli. A tým sa dostávam k tomu, že čítame niekoho knihy a následne používame slovnú zásobu tohto autora v nejakom kontexte (ktorý možno ani nechápeme). Napíšeme výbornú obsiahlu slohovú prácu, ktorej možno ani nerozumieme, a ktorá vlastne ani nie je naša, pretože slovné zvraty, spojenia atď. vlastne nie sú nám vlastné, len sme ich niekde videli použiť, tak v rovnakej situácii ich použijeme aj my. A možno autor svojim vyjadrením myslel úplne niečo iné, ako my chápeme. Na čom záleží?
Koľko preferencií a volieb v živote sú skutočne naše? Koľko z nich je volieb niekoho iného, kto nám povedal, že tak je to správne a tak to má byť? Koľko krát sme počuli, čo sa patrí a čo sa nepatrí? Dostávame sa potom do situácii, v ktorých sa zo spoločenského hľadiska patrí zachovať vybraným spôsobom, avšak môže sa pri nich vyskytovať rozpor s "vnútorným cítením". A samozrejme spoločenská norma má prednosť pred našou osobnou preferenciou a výberom, keďže porušením tejto normy vo svoj prospech sa nachádzame zrazu ako keby na okraji spoločnosti, pretože sme nevyhoveli či už niekomu alebo niečomu.
A tým sa dostávam k jednotlivým premisám, ktoré živíme, ktoré sú získané z okolia. Zatiaľ, čo niečo je pre niekoho samozrejmosťou, tak pre druhého človeka je to nepredstaviteľné dosiahnuť. Možno si teraz poviete, veď áno, každý sme iný. Výborne, pre mňa je to na jednej strane ospravedlnenie a na druhej výhovorka nebyť tam, kde by ste chceli byť. Časté oponovanie na takéto tvrdenie bude: "Každý nemôže ...", a ja sa pýtam, že kto vám nakreslil túto časť vašej mapy?
A na záver sa dostávam k takému veľmi častému tvrdeniu, že takto sa niečo nerobí, alebo to tak nikto nikdy nerobil. Aj to čo my robíme, teraz niekedy nikto nerobil, ale niekto odvážny to robiť začal a dal tomu trend od, čoho sa následne učíme predvídateľnému chovaniu.
Samozrejme máme nejaké limitujúce faktory pre vysnívané ciele, ale akej úrovne musí byť tento cieľ? A to, že tieto faktory sú limitujúce povedal kto? Snažíme sa neustále niečo riešiť. Riešime predpoklady, kvality, nedostatky, rôzne prejavy apod. Všetko musí byť pomenované a pochopené, rozdelené do vymyslených kategórií. To, že je niečo kvalita, niekto najskôr musel pomenovať a my sme prišli do sveta, ktorý nejako interpretuje všetko poznané. Koľko toho je nepoznané a koľko skutočností môžeme interpretovať inak? Z môjho pohľadu sú tieto interpretácie niekoho iného a ja sa môžem z časti s niektorými stotožniť, iné na druhú stranu môžu byť v rozpore s vnímaním nosenej esencie.
Myšlienka, ktorú si uvedomujem, práve začala skutočne existovať.
Stereotyp je predvídateľný.
Stereotyp je nám dobre známy.
Stereotyp je riadený vzorcami z podvedomia.
Dôležité je si uvedomiť, že prebraté vzorce zo spoločnosti vieme prepísať na to, čo skutočne vnútorne chceme. Máme tak možnosť vytvoriť nové mapy, podľa ktorých sa budeme v živote orientovať.
Zmena naučených vzorcov a vnímanie prítomnosti vychádza z uvedomenia si možnosti voľby.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára