Pri písaní tohoto príspevku sa budem snažiť vyvarovať mojich klasických chýb. Nechcem, aby to, čo sa budem snažiť zdeliť obsahom, bolo nepochopené, alebo pochopené v nežiaducom zmysle.
A vlastne, na taký stručný úvod by to aj stačilo. V nasledujúcich riadkoch dám priestor a priechod myšlienkam, ktoré súvisia s témou, ktorú chcem obsiahnuť aspoň okrajovo, s úmyslom vyvolať zamyslenie nad tým, čím sa budeme zaoberať.
Máme tu dva také rozdielne úvody, ktoré súvisia s NLP (neuro linguistické programovanie). Prvý krát som o tomto počul, keď som chodil do Prahy na semináre venované coachingu a konkrétne v súvislosti s myšlienkou, že veľmi často venujeme pozornosť tomu, čo nechceme, namiesto tomu, čo chceme.
Ak vám poviem, nevolajte ma tak a tak, stále máte nespočet oslovení, ktoré ma môžu uraziť. Ak vám poviem, aby ste ma oslovovali mojim menom Boris, znamená to, že z mojej strany sú hranice a schodné riešenia situácie pevne dané a taktiež je toto jediné riešenie, pri ktorom bude naplnená moja žiadosť a preukázaný rešpekt môjho želania. Samozrejme druhé strany sa už k tomu môžu postaviť zo svojho hľadiska a buď sa nájde prienik alebo nie. Toľko takýto ilustračný príklad, ktorého princípy sa dajú použiť v oblastiach, kde je možne vysloviť vaše priania voči okoliu.
Celkovo aspekt hovorenia a venovania času tomu, čo nechceme. Veľmi často vídam napríklad v inštruktážnych videách o cvičení. Veľmi často sa hovorí o najväčších chybách a o tom, čo nerobiť a zlomok času sa venuje tomu, ako sa to tedá má robiť. Zdelím vám jeden fakt. Ak vám poviem aby ste pokrčili nohu, tak samozrejme, že ju nebudete mať vystretú a teda mi príde výhodnejśie venovať čas dôrazu na pokrčenú nohu, namiesto tlačenia do hlavy, aby ste tú nohu nevystierali.
Želané riešenie pohybovej úlohy automaticky vylučuje neželané prevedenie v kľúčových bodoch techniky, časť techniky je možno ponechať vašej pohybovej tvorivosti k dosiahnutiu konečného individuálneho pohybového prejavu.
Mám tu jeden taký príklad s akým sa stretávam u ľúdí a prídem si ako Don Quijot. Niekomu niečo zdelujem a opravím, tak vzápätí príde odpoveď typu: "Jasné, takže hentak to nemám robiť. Mám to robiť ako hovoríš." Krásna rekapitulácia, v ktorej opäť bol venovaný čas a kus vedomia tomu, čo sa nemá.
Celkovo vnímam u ľudí, že v živote odohrávajucom sa na okolo je nádych negatívnej motivácie. Mám na mysli niečo také, že ideme od niečoho namiesto toho, aby sme išli k niečomu. Uvedomte si prosím, že pri smerovaní k niečomu trafíte skôr v porovnaní so situáciou, keď budete smerovať od niečoho.
Cvičím, aby som nevyzerala ako knedla. A ako chceš vyzerať?
Chodím do práce, aby som sa uživil. A do akej práce chceš chodiť?
Robím niečo, aby som niekde nebol. A kde chceš byť?
Nechcem byť taký alebo onaký. A aký chceš byť?
Samozrejme, nie každý môže robiť, byť, prezentovať sa ako chce. V tom prípade odporúčam prečítať prvý príspevok na podobné téma, a rovno sa spýtam. "Kto to povedal?"
Veľmi ľahko sa dá zmeniť ako sa na veci pozeráme. Uvediem jeden taký príklad, kde vlastne slovo zabudnúť je v tom, čo bolo do mňa naprogramované chápané negatívne a slovo spomenúť si nesie mieru určitej hodnoty.
Vrátil som sa, pretoźe som si zabudol telefón. Áno ty večne zabúdaš.
Vrátil som sa, pretože som si spomenul, že som nechal telefón na stole. Ako to robíš, že si vždy spomenieš?
Predstavte si obe spomenuté situácie a zamerajte sa na to, čo vo vás každá z nich evokuje. Možno potom môžete prehodnotiť svoj doterajší prístup alebo nič. V prípade, že je to pre vás jedno a to isté, venujte sa niečomu hodnotnejšiemu. Následne to môže súvisieť so situáciou, v ktorej jeden impulz vyvolá u rôznych ľudí odlišné reakcie. Ako je to vôbec možné? No bude to najskôr pohľadom na daný jav z určitej pozície, ktorá to dovoľuje a ktorá sa dá natrénovať.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára