Pred tým než začneme, pokladám za dôležité spomenúť moju gymnastickú minulosť. Z tých piatich gymnastík na FTVS, ak si správne pamätám, som z jednej opakoval zápočet, a tie ostatné som si zopakoval pre istotu znova celý semester. Pokiaľ ide o flexibilitu, tá tiež nepatrí medzi moje silné stránky. Pohyblivosť v ramenách, bedrových kĺboch alebo aj stav a možnosti zmeny krivky chrbtice sú dôležitými faktormi pri vykonávaní stojky.
Dôležité je samozrejme spomenúť, že vďaka doterajšiemu tréningu a absolvovaným pohybovým vzorcom, som mal určitý vstupný stav pohybových zručností a kondičných predpokladov, ktoré mohli samotné učenie na jednej strane zlepšiť, alebo na strane druhej, v niektorých aspektoch spraviť ťažším. Odporúčania vo videách som volil podľa toho, ktoré by som si odporučil, keby dnes začínam od nuly. Tu o niektorých faktoroch ovplyvňujúcich moju stojku viem, o niektorých neviem, pretože mi ju nemusia do značnej miery ovplyvniť a teda kaziť, alebo mi ju kazia a nevidím ich. O tých, ktoré môžu ovplyvňovať u niekoho iného nemusím ani vedieť, pretože som sa s nimi doteraz napríklad nestretol.
V niektorých návodoch sa totiž môžete venovať tomu, čo vám ide. Z tohto pohľadu beriem univerzálne návody ako nie príliš optimálne. Najvhodnejšie je využiť video analýzu, alebo si pozrieť daného človeka naživo. Na základe pozorovaného následne vieme poskytnúť vhodnú spätnú väzbu pre ďalšie pokračovanie či už v osvojovaní si pohybového vzoru stojky, alebo akéhokoľvek iného.
Prvé video je kľúčové z hľadiska získania pocitu spevnenia v oblasti ramien, začiatkoch balancovania a naučenia sa vychádzať zo stojky pri prepadávaní alebo z pozície, keď sme bruchom k stene.
V druhej časti vám predstavím cviky pri stene, ktoré mi umožnili dostať sa do mojej prvej stojky na rukách.
Po uvedomení si jednotlivých dielčích častí prejdeme už na stojku vo voľnom priestore, ktorá u mňa znamenala nespočet neúspešných pokusov o stojku, ale na druhej strane som sa aspoň naučil bezpečne zvládať situácie, pri ktorých sa pokus nepodarí podľa predstáv.
Po zvládnutí predošlého sa dostávame k stojke v priestore. V tomto bode už preferujem samotné cvičenie v priestore bez opory, ktoré je väčšou výzvou a aj z toho dôvodu, že mi ide lepšie, ako hľadať rovnováhu s pomocou steny.
Vo videu analyzujem dve prevedenia a ponúkam možnosti riešenia najčastejších chýb. Riešenie, ktoré aktuálne prezentujem ako najlepšie mi umožňuje doteraz najlepšie prevedenie stojky. Následné získanie rovnováhy je už o jej vytvorení pomocou synchronizácie jednotlivých telesných segmentov, ktorú získate cvičením.
Na záver tohto bloku spomeniem jeden teoretický aspekt učenia z hľadiska teórie. Rozoznávame dve také formy a teda koncentráciu alebo distribúciu. Koncentrácia znamená, že budeme niečo valiť každý deň počas vybratého obdobia. Distribúcia znamená, že môžeme cvičiť kaźdý druhý týždeň. Mne osobne napríklad prospieva koncentrovať učenie stojky, skúšať každý deň. Následná niekoľko dňová pauza má u mňa efekt zlepšenia prevedení. Chcem tým povedať asi toľko, že progres, tak ako napríklad v tréningu zameranom na rozvoj kondičných predpokladov, sa bude diať, aj keď si dáte pár dní voľno.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára