Všetko nie je pre každého

Veľmi často môžeme naraziť na príspevok, ktorý vynáša do nebies určitý cvik alebo postup, ktorý by nás mal viesť určitým smerom. Často mi však príde, že odporúčania čo cvičiť, sú pre široké masy. Avšak čím ide o náročnejšie prvky, tým menej ľudí má výbavu ich zvládnuť (z hľadiska rozsahov).

Určité prvky zvládnuté majstrami v svojom obore ponúkajú estetický zážitok a miestami sa im chceme priblížiť. Majme na pamäti jeden fakt. Tým, že niekto predvádza to, čo predvádza, vo svojom obore je predovšetkým vďaka genetickej dispozícií z hľadiska telesnej stavby.

Na jednej strane nám môže spomenutá telesná stavba prispieť k výkonu u jednoduchších pohybových vzorov, akým môže byť napríklad hod diskom. Človek s dlhšími hornými končatinami bude mať výhodu oproti tomu s kratšími. Samozrejme na výslednom výkone sa podpisuje viacero faktorov. Na druhú stranu dlhšie horné končatiny a užší hrudný kôš budú znamenať značnú nevýhodou napríklad v bench presse.

Jednoduchým pohybovým vzorom rozumiem také nastavenie v kĺboch, ktoré dokáže spraviť majorita populácie. Čím viac budeme požadovať od tela, tým častejšie sa budeme stretávať s tým, že čím ďalej tým menej ľudí dokáže daný pohyb vykonať.

V prvom videu sa zameriavam na OHS (overhead squat), jeho limity a "nešťastné" riešenia vo vybraných príkladoch. Nasleduje otázka zaradenia tohto cviku do skupinových cvičení z hľadiska žiaduceho rozvoja. Podobných problematických cvikov môže byť viac. Dá sa povedať, že ide o tie main streamové (tlaky s veľkou činkou nad hlavu, drepy atď.)

Máme tu ďalší spôsob drepu charakteristický napríklad pre street workout alebo crossfit. Zaradil som ho do tohto príspevku, pretože ako už býva zvykom, mám voči tomuto prevedeniu viacero výčitiek. Aby sme ale mohli skúsiť podobný pohybový vzorec, tak samozrejme navrhujem alternatívu.

Snaha o dosahovanie "absolútnych" rozsahov mi príde zaujímavá. V prvom rade by ma zaujímalo, na základe akých ľudí bola určená norma, pokiaľ ide napríklad o spomenuté rozsahy pohybov alebo o tom, ako by mal daný pohyb ideálne vyzerať. V druhom rade na základe skúseností môžem povedať, že ľudia, s ktorými som sa stretol, sa od týchto noriem výrazne odlišujú a tým pádom sa bude výrazne odlišovať aj ich prevedenie daného cviku v porovnaní s idealizovaným obrázkom nachádzajúcim sa v knížke. Následnými zmenami polôh môžete zistiť, či vás pri pohybe v členku (dorziflexia) limituje sval alebo skôr pevnejšia štruktúra.

 

Či už sa jedná o  bedrový kĺb, koleno alebo členok napríklad pri drepe, chôdzi alebo iných pohyboch, je veľmi obtiažne voľným okom určiť, odkiaľ vychádza pozorovaná odchýlka.V prípade, že sa jedná o stav svalový skupín, sme schopní aktuálny stav ovplyvniť. Na druhej strane pozorovaný problém môže byť spôsobený tvarom kostí podielajúcich sa na stavbe kĺbu. Z môjho pohľadu snaha o "narovnanie" nenarovateľného môže mať nežiaduce dôsledky. Vzhľadom na výskyt rôznych deformít a inter individuálnych odlišností, by sme mali k sebe pristupovať ako k človeku so sebe vlastnými unikátnymi možnosťami.

 

 

Osobne som odporca rôznych tabuliek, ktoré nám majú umožniť zaradenie sa do nejakej napríklad výkonnostnej skupiny. Všetci máme k dispozícií nejaké genetické predpoklady. Háčikom môže byť, že ich výhody sa stávajú skôr handicapom pri výbere aktivity. Osobne mám minimálne predpoklady na nabratie svalovej hmoty na vrchnej polovici tela (na základe obvodu zápästia). To však neznamená, že sa nebudem venovať silovému tréningu. Za kľúčové považujem uvedomenie si vlastných limitov a vedenie tréningu v týchto mantineloch s braním zreteľa na svoje zdravie.